V našej premiérovej relácii ZAKULISOU sme privítali dlhoročného poslanca, JUDr. Jozefa Oravca, ktorý sa s Naďou Bohinskou porozprával o regionálnej politike v Lučenci.
Iba pred 2 mesiacmi prebehli komunálne voľby, ktorých výsledky ešte stále rezonujú mestom. Týchto volieb sa v Lučenci zúčastnilo len niečo cez 31% oprávnených voličov. Prečo je to tak? Prečo je účasť taká nízka, ak sa vraví, že je to služba ľuďom, dá sa tento trend ešte zvrátiť? S akými vecami sa môžeme obrátiť na zvoleného poslanca a aké sú jeho kompetencie na ich riešenie?
Tak sa hneď pýtame. Myslíte si, že komunálna politika je ešte stále služba ľuďom?
Osobne som do komunálnej politiky šiel s tým cieľom, že chcem niečo pre pre svoje mesto pre svoje sídlisko, na ktorom bývam niečo pre to urobiť, že určite musí byť.
Vy ste už tretie volebné obdobie vo funkcii mestského poslanca. A ako sa menilo zloženie a celkovo politika počas Vášho pôsobenia?
Zloženie v zastupiteľstve sa vekovom ladilo. Omladil sa, prišli tam trošku také nové trendy alebo nové myslenie toho fungovania komunálnej politiky, čo sa mne osobne páči. Aby som neskladal len chválospevy, určite sú tam aj nejaké negatívne stránky tejto veci, ale jednoducho všetci, celé zastupiteľstvo ako jeden kolektívny orgán máme ťahať za jeden povraz. A sme tu preto, aby sme naše mesto a život v našom meste posunuli na nejaký vyšší level.
Mám za to, že veľmi veľa ľudí nevie, čo sú kompetencie politika, s čím sa vôbec môže obrátiť svojho zvoleného poslanca, čo ten komunálny politik vlastne má robiť, keď ho zvolíme? Čím sa stáva na tom našom sídlisku, povedzme?
Áno je to tak. Je to určitým spôsobom prenesený výkon správy to v tom danom mieste, pretože nie je celkom možné, aby 26 000 mesto alebo 26 000 občanov, ktorí žijú v Lučenci, teraz chodili na Mestský úrad alebo príslušné mestské inštitúcie, a niečo čo chcú riešiť, vybaviť, sprostredkovať, tak riešili to takouto formou.
Aj kvôli tomu majú svojich volených zástupcov, ktorých si volia v komunálnych voľbách a na ktorých by sa mohli a mali obracať v prípade tých požiadaviek, v rámci ktorých mestské zastupiteľstvo ako kolektívny orgán má čo povedať a má čo robiť.
Znamená to, že napríklad mám problém s parkovaním, alebo mám nejakú dieru na chodníku?
Samozrejme áno, ale treba rozdeľovať medzi úlohami mesta, ktoré má zabezpečovať a medzi tým čo je, čo je mestské a čo je súkromné. Takže ja sám som išiel do komunálnej politiky s tým, že som to bral tak ako mám 2 možnosti, keď sa mi niečo nepáči pri príchode z práce domov, alebo keď moje moje dieťa ide do školy alebo predtým do škôlky, keď sa mi niečo nepáči, tak teda buď sa spoľahnem na toho voleného zástupcu, ktorého tam mám a na jeho prácu, alebo ak s tým nie som spokojný, tak tak niečo pre to urobím sám. A toto bol môj impulz, ktorý mňa dostal do komunálnej politiky.
No ako som spomínala, vo voľbách bolo voliť len 31 percent voličov a myslím si, že 100 percent voličov potrebuje nejakú pomoc pri nejakom riešení problému.
A akým spôsobom môžeme kontaktovať toho poslanca, keď v podstate nie úplne všade ho poznajú osobne? Aké sú spôsoby, ak sú to napríklad starší ľudia, ktorí nemajú trebárs mailové adresy?
Štandardne, začnem s tými staršími ľuďmi, tak Kancelária prvého kontaktu na Mestskom úrade, či už písomnou formou – máme tam svoje vlastné schránky vytvorené, kde prostredníctvom kancelárii 1. Kontaktu nám môžu občania svoje podnety dávať. Tie sú myslím do schránok, ktoré si vyberáme. To je taká tá najstaršia forma odovzdávania informácií alebo požiadaviek. Samozrejme sme v 21. storočí a využívame alebo väčšina z poslancov využíva rôzne sociálne siete a iné formy komunikácie s občanmi okrem iného samozrejme na web stránke mesta Lučenec máme všetci uvedené e-mailové adresy, máme tam uvedené aj telefónne kontaktné čísla, na ktoré sa na nás môžu občania obrátiť a samozrejme aj ja osobne tiež využívam aktívne profily na sociálnych sieťach, spravidla Facebook.
Viackrát sa mi stalo, že napríklad, že mestský poslanec mal niečo riešiť, ale že trebárs nebolo to úplne možno v kompetencii mesta, ale že to bolo v kompetencii kraja alebo dokonca štátu. Nejaká cesta alebo nejaký chodník, ako to funguje v tomto? Akým spôsobom sa dajú rozlišovať tieto kompetencie, kde by sme to mohli hľadať a vlastne ako to rozoznať, že sa povie – napríklad hlavná cesta sa už robila dvakrát a náš chodník tu je stále rozbitý, ako toto ako toto funguje?
Veľmi ťažké je identifikovať, že ktorá cesta je cestou mestskou a ktorá je cestou vo vlastníctve VÚC-ky a toto ani nikto od občanov neočakáva.
Zaujal Vás rozhovor? Chcete sa dozvedieť viac aj o novinkách z mestského zastupiteľstva?
Zapnite si našu reláciu na YouTube kanáli , alebo si vypočujte podcast na Spotify pod rovnomenným názvom ZA KULISOU.