Je skúsená psychoterapeutka so špecializáciou na prácu s traumatizovanými klientmi, najmä deťmi a ženami. Momentálne žije už 15 rokov v Rakúsku. Popri svojom psychoterapeutickom výcviku na Univerzite v Innsbrucku pracovala s utečeneckými deťmi, ktoré stratili rodičov. Po štúdiu sa 9 rokov venovala práci s maloletými obeťami sexuálneho násilia a rodinnými systémami. Zažila vyhorenie a táto osobná kríza zmenila jej smerovanie. V súčasnosti sa venuje výlučne práci so slovenskými ženami v životných krízach, pričom využíva kombináciu psychoterapeutických a kreatívnych metód. Venuje sa taktiež human designu. Vo svojom prístupe prepája vedu so spiritualitou, pretože počas osobnej krízy jej pomohol práve holistický, alternatívny prístup a považuje za dôležité o tom hovoriť, aj keď je to pre mnohých stále tabu. Psychoterapeutka Adriana Cil
Aké sú vaše najväčšie profesionálne úspechy a na ktoré momenty vo svojej kariére ste najviac hrdá?
Vždy som bola veľmi hrdá, keď sme v práci po ročnej evaluácii zistili, že sme splnili všetky ciele, ktoré sme si stanovili. Bolo zadosťučinením vidieť obrovský progres u rodín, ktoré sme sprevádzali. Keď po troch rokoch bolo jasné, že rodiny sa naučili efektívne komunikovať, deti vyrastali v stabilnejšom prostredí a rodičia im lepšie rozumeli, to boli pre mňa najvýznamnejšie úspechy.
Nikdy však nezabudnem na prípad suicidálneho dievčatka, ktoré si rezalo ruky a trpelo silnou depresiou. Prostredníctvom našich sedení objavila vášeň pre umenie a začala neskutočne krásne maľovať. Po roku a pol sa dostala na gymnázium so špecializáciou na umenie, aj napriek tomu, že bola predtým niekoľkokrát hospitalizovaná na psychiatrii. V škole sa jej darilo, bola šikovná a naozaj veľmi umelecky nadaná. Na mojej vernisáži, ktorú som neskôr usporiadala, ma prekvapila príhovorom, kde opísala, ako jej práca so mnou pomohla nájsť zmysel v živote. Tento moment považujem za jeden z najväčších úspechov mojej kariéry.
Rovnako nezabudnuteľná bola moja vernisáž, kde sa spojili moje osobné traumy s traumami detí, a pretransformovali sa do umenia. Bol to veľmi silný zážitok, umelecky aj emocionálne. Bolo to tiež prvýkrát, čo som rozprávala pred väčším publikom, a tento zážitok ma nesmierne obohatil.
Ako vyzerá váš ideálny deň? Čo vás napĺňa najväčšou radosťou a spokojnosťou?
Môj ideálny deň by mohol začať návštevou wellness centra, kde je úplné ticho a môžem nerušene pozorovať ľudí. Milujem byť a komunikovať s ľuďmi, ale zároveň si dokážem užívať absolútny pokoj len ako pozorovateľ. Rada tiež chodím do lesa, kde sa spájam s prírodou. Ideálny deň pre mňa zahŕňa trávenie času pri živloch – vode alebo ohni, ale tiež milujem masáže a rozmaznávanie tela. Najlepšie je pre mňa kombinovať starostlivosť o telo so starostlivosťou o dušu. Teraz som už aj mama, takže počas môjho ideálneho dňa najradšej trávim čas so svojím synčekom. Tento čas mi prináša najväčšiu radosť a spokojnosť.
Aký bol najväčší risk, ktorý ste v živote podstúpili, a ako to dopadlo?
Najväčším riskom v mojom živote bolo rozhodnutie odísť z práce v Rakúsku a venovať sa ženám na Slovensku. V Rakúsku som mala istotu, vysoký príjem a komfortný život. Mnohí ma odhovárali, aby som sa toho nevzdávala. Nakoniec to však dopadlo úžasne. Ukázalo sa, že nasledovať svoje srdce a misiu mojej duše bolo správne rozhodnutie.
Tým, že som sa odhodlala ísť svojou cestou a pracujem teraz so ženami, sa mi podarilo vyliečiť sa z Crohnovej choroby a otehotnieť. Tento krok pozitívne ovplyvnil všetky úrovne môjho bytia. Užívam si zdravie bez liekov a som nesmierne rada, že som sa rozhodla takto riskovať. Výsledok je jednoznačne veľmi pozitívny. Teraz sprevádzam v tomto procese aj iné dámy a cítim vďaka tomu absolútne naplnenie.
Čo vás najviac motivuje v ťažkých časoch, keď máte pocit, že všetko ide proti vám? Čo vás zvyčajne opäť postaví na nohy?
V ťažkých časoch ma najviac motivujú kvalitné a výživné rozhovory s ľuďmi, ktorí sú blízki mojej duši. Okrem toho ma umenie, knihy, hudba, oheň, príroda a voda inšpirujú a pomáhajú mi nájsť odpovede na moje otázky.
Milujem synchronicity v mojom živote. Udalosti, veci a symboly, ktoré na prvý pohľad vzájomne nesúvisia, no sú v skutočnosti hlboko prepojené a dávajú zmysel na vyššej úrovni. Vždy, keď prežívam ťažký moment, vnímam ich, stíšim sa a uvedomím si tento proces.
Vďaka dlhoročnému osobnému rozvoju a sebareflexii viem, že každá kríza trvá len určitý čas a ukazuje mi niečo, čo je ešte potrebné vyriešiť. Som si vedomá, že moja bolesť sa pretvorí na nový poznatok o mne samej, o prevzatých vzorcoch a subtilných presvedčeniach. Aj teraz, pri mojom pobyte v rodnom Lučenci, sa objavili presvedčenia, ktoré som dlho úspešne potláčala. Vyhodilo ma to na pár hodín z komfortnej zóny. V rovnakom čase však do môjho života prišli krásne bytosti a nové uvedomenia, ktoré ma inšpirovali v procese písania mojej knihy.
Na Gregorovej Vieske pri jazere alebo na Tuhárskom potoku, kde som aj pila z rieky, som na chvíľu zabudla na všetko a vychutnávala si kvalitu ľudí, prírodu a čas strávený so svojím synom.
„Viem, že každá kríza trvá len určitý čas.“
Adriana Cil
Aká je najdôležitejšia lekcia, ktorú ste sa naučili od svojich rodičov alebo starých rodičov?
Dnes som vďačná za výchovu mojich rodičov, ktorí ma naučili, že nič nie je samozrejmosťou. Od svojich 15-tich rokov som si zarábala vreckové v miestnej krčmičke. Otec ma naučil presadiť sa a nevzdávať sa v ťažkých časoch, zatiaľ čo mama ma učila byť chápavá a empatická k ľuďom. Rodičia ma tiež naučili byť viac samostatnou.
Jednou z najdôležitejších lekcií, ktorú som sa od nich naučila, je, aké dôležité je stáť nohami pevne na zemi. Pochopila som, že úspech ma neurobí naplnenou, ak nie som obklopená ľuďmi, ktorí ma milujú aj bez ohľadu na môj úspech. Oni ma s láskou upozornia, keď sa strácam alebo nevedome niekomu ublížim.
Boli časy v mojom živote, keď som si na chvíľu myslela, že som viac ako ostatní. Bola som vnútorne nespokojná a kompenzovala to tým, že som nepriamo ukazovala iným, že sú menej. V mojom detstve som často bola menej JA. Moja mama ma však vždy viedla k tomu, aby som ostala autentická a verná samej sebe.
Aký bol najväčší osobný alebo profesionálny neúspech, ktorý vás zasiahol, a ako ste sa s ním vyrovnali?
“Neúspech” by som dala do úvodzoviek, pretože pred pár rokmi som vnímala úspech ako kariérny úspech a v materiálnych veciach. Dnes je pre mňa úspechom napríklad to, že som matkou a pomáham ženám – to má pre mňa oveľa väčší význam než to, čo som dosiahla v Rakúsku. Preto je pre mňa slovo „neúspech“ diskutabilné. Pre každého znamená úspech či neúspech niečo iné.
Jedno z období, kedy som stratila pevnú pôdu pod nohami, však bolo, keď som vyhorela a trpela depresiou. Ľudia zväčša nechcú počuť, že aj odborníkom sa môže niečo také stať. Je to podobné, ako keď obuvník chodí bosý. Vyrovnať sa s tým nebolo ľahké, ale dalo mi to možnosť prehodnotiť svoje priority a zmeniť svoj smer. Moja cesta k pravdivosti sa teda začala práve touto depresiou a vyhorením. Spätne túto krízu teda nevnímam ako neúspech, ale ako príležitosť vrátiť sa k sebe a žiť naplno.
Existuje nejaká osobná skúsenosť alebo udalosť, ktorá zásadne ovplyvnila váš život?
Určite vyššie spomínaná osobná kríza identity – vyhorenie a depresia. Vtedy som bola veľmi zraniteľná. Stratila som schopnosti, ktoré mi dovtedy išli a v ktorých som si bola istá sama sebou – presnosť, vedomosti, koncentráciu, schopnosť analyzovať. Túto krízu som však využila ako dar a pretransformovala ju. Stala sa pre mňa podnetom, aby som začala žiť podľa svojho predurčenia. Tu sa začala aj moja cesta k spiritualite a práci so slovenskými ženami, a našla som tiež cestu k umeniu. Maľujem a maľbu využívam aj vo svojej práci.
Existuje niečo vo vašom živote, čo by ste chceli zmeniť alebo urobiť inak, ak by ste mali druhú šancu?
Nič by som nezmenila. Som vďačná za každú skúsenosť a každého človeka, ktorého som stretla na mojej ceste. Každý pád a sklamanie ma naučili väčšej pokore k životu.
Ako sa vyrovnávate s tlakom a očakávaniami spojenými s vašou pozíciou/ kariérou?
Úprimne, na Slovensku cítim intenzívnejšie, že ma ľudia chcú vtesnať do určitej role – ako by som podľa nich mala vyzerať a správať sa. Nie každému vyhovuje, že v mojich textoch otvorene komunikujem o tabu témach. Podľa niektorých ľudí nevyzerám dostatočne spirituálne, ani dostatočne odborne. Tieto obmedzené vzorce vnímania poznám z môjho detstva, keď som bola vnímaná ako „tá malá cigánka“. Mnohým v mojom okolí vyhovovala moja podriadená pozícia.
Ľudia ma súdili celý môj život a ja som sa snažila vyhovieť, páčiť sa, byť hodná. Očakávania okolia zrkadlia moju osobnú tému a aj dnes sa ešte stane, že sa ma reakcie ľudí dotknú. To malé vyľakané dievča vo mne sa občas zobudí. Uvedomujem si však, že tieto skúsenosti ma učia väčšej sile a odolnosti. Pracujem na tom, aby som zostala verná sebe a svojmu presvedčeniu, bez ohľadu na vonkajší tlak a očakávania.
Aké sú vaše plány a ciele do budúcnosti a kam by ste chceli nasmerovať svoju kariéru ďalej? Čo by ste chceli dosiahnuť vo svojej profesionálnej kariére, čo ste ešte nedosiahli a aké sú vaše nesplnené sny a ambície?
Pred narodením môjho syna som prestala pracovať s rakúskymi klientmi. Práca so ženami v životných krízach mi prináša oveľa viac a otvorila mi novú dimenziu. Našla som misiu mojej duše. Chýba mi moja rodná reč a úprimne ma zaujímajú príbehy žien na Slovensku. Vnímam, že moja práca je tu aktuálna, prínosná a potrebná. Neviem, čo prinesie budúcnosť a či sa k rakúskym klientom vrátim, ale nechám sa viesť životom.
Momentálne som v procese písania knihy, kde prepájam teóriu, cvičenia a osobné zážitky. Uvidím, kam ma tento proces privedie. Tento rok som cítila silnú potrebu zdieľať svoje vedomosti a skúsenosti v knihe. Zaujímavé na tom je, že na začiatku som sa bála písať po slovensky a pochybovala som, či mi budú ostatní rozumieť. Po narodení synčeka som uverejnila pár svojich textov a dostávala som nekonečné množstvo správ, že to ženám pomáha a nachádzajú v nich odpovede na svoje problémy.
Aj preto som založila komunitu na svojom webe, takzvanú členskú zónu, kde chcem prepájať ženy, ktoré sa hľadajú. Na tomto portáli nájdu podporu, pochopenie a konkrétne metódy, ako meditácie, zaujímavé texty, testy a fraktálnu kresbu, ktoré môžu vyskúšať. Každý mesiac sa nesie v inej téme, ku ktorým pozývam zaujímavých hostí. Nielen odborníkov, ale aj ľudí, ktorí si napríklad prešli úzkosťou, našli v nej skrytý dar a pretvorili ju na požehnanie. Je to obohacujúce aj pre mňa, pretože si od každého hosťa odnesiem niečo nové do života.
Viac o Adriane nájdete na jej webovom sídle www.liveyourself.live, kde sa môžete taktiež prihlásiť do jej členskej zóny.
Taktiež ju môžete sledovať na facebooku: facebook.com/adriana.balazova.5 alebo na instagrame: @liveyourself_by_adriana