Pracuje ako vedúca odboru školstva vo Zvolene a už niekoľko rokov má dve umelecké značky. Vyrába „Bábky, ktoré liečia dušu“ a úžitkovú keramiku pozlátenú pravým zlatom pod značkou „Črpáky ZuzanaAK“. Od roku 2010 organizuje umeleckú výstavu „Dvorné Dámy“, ktorá má charitatívny charakter. Vydala už tri rozprávkové motivačné knižky a angažuje sa v rôznych spoločensky prospešných podujatiach. Umelkyňa PhDr. Zuzana Almáši Koreňová.
Čo vás inšpirovalo začať s remeslom, ktorému sa venujete? Bol to nejaký konkrétny moment alebo osoba?
Základ pre moju prácu s remeslom do mňa vložili moji rodičia a starí rodičia. Moja maminka bola výtvarníčka, často ma ako dieťa brávala so sebou do dielne, kde som mohla pomáhať a dávala mi priestor a možnosti na kontakt s rôznymi materiálmi a technikami. Podobne tak moji starkí, maminini rodičia. Starký, uznávaný a vážený pán učiteľ, bol zároveň umelecký rezbár a starká v tom čase ovládala asi všetky ručné práce. Takže ja som nevyrastala medzi hračkami ako bežné deti. Mohla som TVORIŤ – byť zvedavá, robiť chyby, vymýšľať si vlastné diela, rozprávať o svojich fantáziách, mliagať sa v blate a hline, byť zafúľaná od farieb, píliť a hobľovať so starkým kúsky dreva. Dodnes mám v sebe jasné vône, farby, zvuky a pocity – spomienky na všetko, čo som smela už od útleho detstva.
Aký je váš obľúbený nástroj alebo technika a prečo? Máte nejaký nástroj, ktorý má pre vás zvláštny význam?
Nemám vyslovene obľúbený nástroj alebo techniku, pretože sa neustále učím nové techniky, pri ktorých potrebujem používať aj iné nástroje. Milujem všetky svoje hrnčeky a nádobky naplnené štetcami, gombíkmi, kamienkami, špachtľami, dlátkami, skalpelmi, všetky svoje poličky preplnené farbami, glazúrkami… skrátka môj ateliér je môj život. Neviem si predstaviť, že by som sa mala zbaliť napríklad pri sťahovaní. No ak by som sa mala zbaliť, môj ateliér je to, čo mi dáva istotu, že sa dokážem kdekoľvek na svete uživiť. To má pre mňa zmysel. Tvorenie mi pomohlo prekonať prázdnotu po tom, ako nám umreli rodičia, keď sme s bratom boli ešte deti, a ukázalo mi, že mám milión možností, ako sa uživiť a zároveň vďaka tvoreniu smiem prinášať radosť a prospech aj druhým ľuďom. Tvorenie ma doslova drží nad vodou v rôznych obdobiach života.
Existuje nejaký nezabudnuteľný príbeh alebo zážitok, ktorý sa vám stal počas práce?
Mám viacero príbehov a nádherných zážitkov. Avšak vždy sa vrátim k úplne prvému a zásadnému príbehu, ktorý sa mi stal, keď som mala približne 11 rokov. To už nežil ocko a s mojou mamou sme upratovali pivnicu. Našli sme na polici drevenú debničku, v ktorej boli krásne staré drevené marionety. Zamatové oblečenie mali zničené, povrázky zachlpené… Moja mama ma poslala tú škatuľu vyhodiť do koša. Nevedela som jej to odpustiť, plakala som a požalovala som ju starkému. Časom som na ten zážitok úplne zabudla. O dva roky po tejto udalosti moja mamina umrela. V dospelosti sa mi príbeh vynoril z pamäti, keď som začala vyrábať bábky. A tak vznikla moja umelecká značka „Bábky, ktoré liečia dušu“. Neskôr som si splnila ďalšiu túžbu z detstva a začala som vyrábať úžitkovú keramiku. Pri každom modelovaní sa vrátim do detstva a opakovane s úsmevom prežívam ten proces, keď mi moja mama umožnila vyrobiť si z hliny svoj vlastný hrnček. Mala som vtedy asi 5 rokov.
Máte nejaké zvyky alebo rituály pred začiatkom práce?
Spravím si napenené presso alebo veľký bylinkový čaj do kameninového hrnčeka, ktorý som si kúpila od iných remeselníkov, a užívam si proces. Niekedy len tak chvíľu sedím, sŕkam teplý nápoj a čakám, aký nápad mi príde. Ten potom zhmotňujem do reálnej podoby. V procese ho ešte niekedy zvyknem mierne zmeniť. Mám také vlny, že potrebujem striedať spôsob tvorenia. Keď mám chuť na bábky, sadnem si k bábkam, keď mám chuť na keramiku, vybalím hlinu. Nikdy sa do tvorenia nenútim, tvorím voľne a keď mám aj objednávky, ľudia rešpektujú, že potrebujem priestor a veľmi radi na svoj produkt počkajú. Veľmi mi záleží na spokojnosti zákazníka a tú garantujem svojím prístupom. Nemám katalógy produktov, pretože vždy si vymýšľam aj nové dizajny. Vždy tvorím z každého dizajnu len limitované množstvo, a teda majú zákazníci aj záruku originality.
Aký je najlepšie strávený deň mimo dielne? Máte nejaké záľuby alebo aktivity, ktoré vás dobíjajú energiou?
Turistikujem. Som skôr horský typ, nedokážem dýchať v horúčavách, vtedy som najradšej niekde v chládku. Pokojne by som prijala svoje letné sídlo niekde v Škandinávii. Mám radšej chladnejšie podnebie, rada chodím po kopcoch, chladím si nohy v bystrinách a bola som liezť už aj na ferraty.
Ako vyzerá váš typický pracovný deň? Čo všetko musí dobrý remeselník zvládnuť počas dňa?
Môj typický pracovný deň je v práci na úrade. Vediem odbor školstva vo Zvolene, a teda môj remeselný duch dostáva priestor po práci, cez víkendy a vo voľné dni.
Máte nejaké rady alebo tipy pre mladých ľudí, ktorí by sa chceli venovať remeslu?
Nemám nijaké špeciálne rady. Snáď len, aby sa nikto, kto sa túži venovať remeslu, nenechal ovplyvňovať obmedzujúcimi presvedčeniami a spochybňovaním od ľudí z okolia. Nech idú za svojím snom, doprajú si zážitok z tvorenia a sú hrdí na seba, že majú remeselno-umelecký potenciál.
Existuje niečo, čo by ste chceli v remesle zlepšiť alebo zmeniť?
Chcem naďalej napredovať v tom, čo už robím. Pripúšťam množstvo nových nápadov zákazníkov a užívam si celý proces.
Ako reagujú ľudia na vašu prácu? Aký bol najdojemnejší alebo najprekvapujúcejší ohlas, ktorý ste dostali?
Som každý deň nesmierne vďačná za skvelé spätné väzby na moju prácu – tú umeleckú aj moju prácu v súčasnom zamestnaní. Keďže sa v tomto rozhovore prioritne zameriavame na remeslo, zakaždým si silne uvedomujem ten benefit z mojej autentickosti, s ktorou tvorím. Keramiku tvorím pod značkou Črpáky AK. Zatiaľ keramiku netočím na kruhu, ale ručne modelujem, a tam vidno každú – niekto by povedal – nedokonalosť. Ja milujem tieto čapaté nedokonalosti. V mojom modeli sveta sú to absolútne a nenapodobiteľné originály, preto ich veľmi rada priznávam a s potešením ponúkam do sveta. V celom svete mám vyše 1000 kusov bábok, a keramiku už ani nepočítam. Neuznávam tzv. odložený život – teda že sa veci držia vo vitrínach a dvakrát do roka sa umyjú. Ja uprednostňujem úžitok a preto tvorím úžitok so štipkou luxusu. Väčšina keramiky z mojej dielne je pozlátená pravým zlatom. Väčšinu výrobkov mám predaných ešte pred ich dokončením, a to je pre mňa absolútne najlepší ohlas. Tvorila som už aj pre módnu prehliadku pani Lýdie Eckhardt. Každý prejav uznania a záujmu je pre mňa obrovský zážitok a vždy zaň poďakujem.
Umelkyňu Zuzanu Almáši Koreňovú nájdete aj s jej tvorbou ľahko na jej facebookovej stránke TU.